Keď sú deti choré
Ešte včera ho bolo všade plno a dnes leží celé zvädnuté a smutné. Zase tá chrípka, povzdychnete si, pretože dobre viete, čo vás čaká. Pretrhaný spánok v noci, vo dne starosť a maródové boliestky a len čo mu „otrnie“, tiež o jeho zábavu.
To najdôležitejšie si povedzme hneď na začiatku: to, ako bude dieťa chorobu psychicky zvládať, záleží vo veľkej miere na vás, rodičoch. Čím viditeľnejšie vás choroba zaskočí a „vykoľaji“, tým väčšie problémy bude mať aj potomok. Horšie sa vyrovná s nepríjemnými príznakmi choroby a ak je starší, ťažko znesie nútenú izoláciu od kamarátov a obľúbených hier.
Rodičia kojencov a malých detí vôbec často prepadávajú nervozite. Je to pochopiteľné : dieťa kričí, nedá sa utíšiť a pritom nie je jasné, čo ho vlastne bolí. Horúčka vyletí doslova z minúty na minútu až na štyridsiatku. Môžu sa dostaviť kŕče, malátnosť, dýchavičnosť… To všetko pôsobí hrozivo a rodičia ľahko môžu prepadnúť panike – hoci nakoniec by sa ukázalo, že ide len o obyčajné nachladnutie. Tu by ste však mali vedieť jednu dôležitú vec: snažte sa svoj nepokoj a obavy nedať pred dieťaťom najavo. Batoliatka sú veľmi vnímavé k prejavom mimoslovnej komunikácie, ľahko dešifrujú našu nervozitu a tá sa potom rýchlo prenesie na ne! A pretože, ako je známe, strach má veľké oči, dieťa je potom vo svojej chorobe nespokojnejšie, rodičia v dôsledku toho ešte nervóznejší – a tak vzniká bludný kruh.
Rodičia starších detí síce už nejaký ten príznak nachladenia bežne nerozhádže, to ale zďaleka neznamená, že by v prípade potomkovej choroby zachovali stoický kľud. Ich nervozita má však spravidla racionálnejšie korene, sú napríklad zaskočení nutnosťou meniť naplánovaný rodinný program, majú starosti z toho, ako dieťa dobehne, čo v škole zamešká a podobne. Tu je potrebné jednoznačne určiť, čo je v danej chvíli podstatné a čo nie. Chorobu je treba vyliečiť, to znamená väčšinou vyležať. Na tomto fakte nič nezmeníme, ak si nechceme koledovať o možné zdravotné komplikácie v budúcnosti. Preto je úplne zbytočné stresovať seba, svoje okolie a najmä maróda niečím, čo sa aj tak nedá ovplyvniť. Nie nadarmo sa hovorí, že pokoj lieči. A pokoj potrebuje mladý pacient i rodičia.
Chorobe nemožno dohovoriť
Pozrime sa teraz na chorobu z pozície dieťaťa. Máme samozrejme na mysli rôzne nachladnutia a bežné detské choroby, jednoducho také tie drobné „radosti“, ktoré vám a vašim potomkom príroda nadelí niekoľkokrát do roka. Detské maródovanie možno rozdeliť do troch fáz. Každá z nich si vyžaduje iný prístup.
Fáza aktu, kedy choroba udrie s celou silou, spravidla z ničoho nič a bez varovania. Razancia zdravotných problémov malého pacienta vždy zaskočí – hoci by si tisíckrát v duchu hovoril, že je to vlastne fajn, pretože aspoň nemusí ísť do školy. Pre malého pacienta je nutné, aby niekto z rodičov bo, stále po ruke. Tie najmladšie deti si pozornosť vynútia plačom, ktorý je vlastne volaním o pomoc. Ale aj tí starší, hoci to na sebe nedajú poznať, potrebujú, aby za nimi z času na čas mama s otcom zašli, položili mu ruku na čelo, dali napiť, opýtali, ako sa cítia.
Praktická rada pre túto prvú fázu znie: pri horúčkovitých chorobách spojených s väčším zahlienením (pri kašli a nachladnutí) nedávajte deťom piť mlieko. Tráviaci systém sa s ním horšie vyrovnáva. Odporúča sa piť čaj s hroznovým cukrom a ovocný jogurt, ktorý osvieži a navzdory nechutenstvu, ktoré horúčku sprevádza , tiež zasýti.
Fáza liečenia sa začína vtedy , keď zaberú lieky, teplota klesá a aj ostatné príznaky začínajú ustupovať. Dieťa je v tom čase už kľudnejšie, často pospáva a z postele sa ešte neponáhľa. Hoci si to rodičia často neuvedomujú, v tejto dobe sú pre deti rovnako dôležití ako na začiatku choroby. K nezaplateniu sú rozprávky, pre staršie deti dobrodružné knižky, ktoré malému pacientovi rodičia čítajú. Je to určite lepšie, ako nechať maródov celý deň pozerať video, ktoré namáha oči a často aj psychiku.
Praktická rada: hoci horúčka už ustúpila, dieťa by sa nemalo kúpať. Na posteli ho trošku umyjeme a to ráno, nie večer pred spaním, aby sa zbytočne nespotilo.
Fáza doznievania a rekonvalescencie je pre rodičov často najnáročnejšia. Dieťa sa cíti relatívne dobre a vy mu vysvetľujte, že by malo ešte zostať v kľude, aj keď už sa hlási nuda! Táto fáza kladie dôraz predovšetkým na vašu trpezlivosť a tiež fantáziu, pretože najmä mladším rekonvalescentom musíte vymýšľať program minimálne na časť dňa. Ak ide o tých starších, až v tomto období je vhodné pomaly začať s doháňaním učiva, určite nie skôr. Praktická rada: pokiaľ na tom lekár vyslovene netrvá, nemusí dieťa už ležať. Naopak, môže sa kľudne hrať a to v bežnom domácom oblečení. V tom rodičia veľa ráz chybia, zbytočne teplo obliekajú a tým paradoxne pomáhajú chorobou oslabenému organizmu aby schúlostivel.
MUDr. Mária Marčeková, pediatrička
